Search
  • Svedectvá

Bil ma a kričal: Si moja! Ráno ma už čakal s kyticou a vyznaním lásky.

Volám sa Janka a mám 43 rokov, dvoch úžasných synov a dlhé roky pracujem ako

opatrovateľka v Rakúsku. Vydávala som sa ako 20-ročná, všetko ružové, však to poznáte, žienky. Z muža sa vykľul alkoholik a násilník, a tak som si po 17 rokoch povedala, že stačilo.


Po rozvode som stretla ďalšieho muža. Vladimír bol trochu mladší, než ja. Neupútal ma

vzhľadom, ale mal veľký dar reči. Zveril sa mi, že je veľmi nešťastný a že chce mať po boku ženu ako ja. Bol už ženatý, no jeho manželka podľa jeho slov neustále len spala. Po rokoch som pochopila, prečo.


Zrejme jej dával lieky na spanie, tak ako neskôr mne.


Ako rozvedenej žene mi veľmi lichotilo, že mám pri sebe muža, ktorá stále sľuboval, ako sa o nás postará, ako sa už nebudem trápiť. V podvedomí mi na ňom stále niečo nesedelo, ale dala som sa s ním dokopy. A takto začala „rozprávka“, ktorá sa skončila hororom.


Prvá spoločná adresa

Na začiatku sme sa stretávali tajne, bol milý, pozorný. Moje dve deti si dokonale omotal

okolo prstov. Zbožňovali ho a mne sa páčilo, že konečne majú otca, ktorý ich má rád. Tak sme si povedali, že začneme spolu žiť. Ja rozvedená, on sa rozvádzal. Odsťahovala som sa so svojimi deťmi do prenájmu, ktorý mi našiel môj nový priateľ. Povedal mi, že ho bude platiť. Chcel len jedno – aby som prestala chodiť do Rakúska, pretože by nezniesol, že sme tak ďaleko od seba.


Vtedy mi to veľmi lichotilo. Páčilo sa mi, že sa o nás postará a ja budem len oddychovať.

Tešila som sa, že konečne po toľkých rokoch nebudem mať žiadny stres, žiadne balenie

a cestovanie, že budem mať pokojný spánok a každý deň budem so svojimi deťmi. Bol to úžasný pocit.


Ešte som si neuvedomovala, že pomaličky prichádzam o slobodu.


V byte sme bývali mesiac. Do Rakúska som už nechodila, našla som si prácu v tunajšom

domove dôchodcov. On začal pracovať ako vodič kamióna. Na začiatku bolo všetko krásne, snažil sa, sľuboval, ako budeme krásne žiť. No nemal ani cent, pretože bývalá žena mu zablokovala prístup k spoločnému účtu. Poprosil ma, aby som mu požičala na stravu do práce. Vraj potom, keď sa vráti, dostane výplatu a peniaze mi vráti. Samozrejme, súhlasila som, pretože som mala našetrené nejaké peniaze. Veď je to normálne, že sa navzájom podržíme.


Rodičom sa môj partner od začiatku nepozdával. Vraveli mi, Janka, to nie je muž pre teba. Vyrastal v bohatej rodine, nikdy poriadne nepracoval, nepostará sa ani o vás. Je falošný a klame. Obavy rodičov som si nepripúšťala. Nerozumela som im a čudovala som sa – čo nechcú, aby som bola konečne šťastná?


Druhý byt v Bratislave, nová práca

Po mesiaci prišiel môj partner s nápadom, aby sme išli žiť a pracovať do Bratislavy. Vraj iní ľudia - iná mentalita, a vraj mi nové prostredie pomôže. Nebudem stretávať ľudí, čo nám závidia a čo nás ohovárajú za to, že sme spolu. Povedala som si – super nápad, ideme.


Tak sme sa zbalili a išli. Mladší syn tam nastúpil do školy a my sme začali pracovať v bistre jeho bývalého švagra. Konečne sloboda. Bol stále milý, ale keď sa na mňa niekto pozrel, extrémne žiarlil. Vždy ma vyšetroval, či som pohľad opätovala. Lenže keď pracujete za pokladňou, musíte sa dívať na zákazníkov a byť milá. Neriešila som ani to, že veľmi ľahko vybuchol.


Povedala som si, kto miluje, ten aj žiarli.


Sľuby o tom, aký budeme mať krásny život, boli na dennom poriadku. Kupoval mi kvetinky, vyznával lásku, len jedno nechcel – aby som sa čo i len pozdravila s mužskými kolegami. Vraj ho to ubíja, keď sa na mňa niekto pozrie. Brala som to tak, že smúti za svojimi deťmi a že sa o mňa potrebuje oprieť.


Poprosil ma, či by som pre neho niečo neurobila. Spýtala som sa - čo? Vraj nechce, aby som sa maľovala. Že jemu sa páčim aj tak, a iným sa páčiť nemusím. Súhlasila som.


Potom ma poprosil, aby som nosila voľnejšie oblečenie.


Vraj nechce, aby ma chlapi ohmatávali pohľadom, pretože som len jeho. Aby bol pokoj,

súhlasila som. Ale vo vnútri som už vedela, že strácam slobodu. Pravidelne kontroloval a

„lustroval“ aj môj mobil a facebookový profil. Nemala som pred ním čo tajiť, takže mi to až tak nevadilo.


Byt, ktorý sme mali v podnájme na východe, neplatil. Nájomné som uhradila ja, na účte som ešte mala peniaze. A on, chudáčik, sa tak trápil so súdnymi poplatkami so svojou ex-, že na to zabudol.


Návrat na východ

Jedného dňa mi navrhol, aby sme sa vrátili na východ. Vraj mu je smutno za deťmi. Netušila som, že skutočný dôvod bol iný – ukradol nejaké peniaze. Pre mňa to bol návrat do starých koľají tak trochu vyslobodenie. Dúfala som, že už nebude žiarliť, a že sa konečne vrátim do svojej pôvodnej práce a budem sa starať o starkých.


Jeho rodičia nám ponúkli, aby sme sa presťahovali do ich bytu. Bola som pre nich dokonalou partnerkou, ktorá vie navariť, poupratovať, poprať. Keďže som ešte nemala vyriešený vlastný byt, súhlasili sme. Boli zo mňa nadšení, pretože ich prvá nevesta iba spala a nestarala sa o nič.


Lenže niečo podobné sa začalo diať aj mne. Zrazu som bola unavená a neustále ospalá. Až neskôr som zistila, že mi začal dávať nejaké prášky.


Nechcel, aby som nechodila medzi ľudí, a hlavne – aby som si nahľadala prácu.


Jeho milovaní rodičia medzičasom zistili, že nie som až taká bohatá, ako ich bývalá nevesta, a začali byť nespokojní. Nepáčilo sa im, že ich syn má iba opatrovateľku, ktorá utiera iným ľuďom zadky. Jedného dňa mi jeho matka zavolala, že si neželá, aby som bola v jej byte. A tak som zavolala svojmu partnerovi, že odchádzam, a že sa s ním rozchádzam. Zostal šokovaný, že bezo mňa to nezvládne, a pohádal sa s rodičmi.


Ja som im zaplatila nájomné, pretože môj priateľ ešte nedostal výplatu, vraj „blbý šéf“, ale že mi to čo najskôr vráti.


Upokojoval ma, že všetko bude dobré, že sa o nás postará.


Prosil ma, aby som zostala pri ňom, pretože to sám nezvládne. Stále to isté dookola. Neskôr som zistila, že sa nesmie priblížiť k deťom, pretože má na krku sexuálne zneužívanie. Ale to som zistila, až keď náš psychopatický vzťah skončil.


Moji rodičia boli zhrození, že sa musíme znovu sťahovať. Vraveli mi – Janka, zostarla si,

schudla, niečo sa s tebou deje. Môj partner začal stále častejšie piť alkohol. Vyhováral sa, že to preto, že sa mu nedarí a že ho trápi, že sa o mňa nevie postarať. A znova to isté – aby som ho neopustila, pretože to nezvládne.


Ďalšie sťahovanie do rozpadnutého domu

Už som sa presúvala toľkokrát, že som si mohla založiť sťahovaciu firmu. Žartujem,

v skutočnosti ma to veľmi unavovalo. Náš „nový“ dom sa rozpadával, kúrenie sme nemali, ale mali sme aspoň strechu nad hlavou. S mojim bývalým manželom som stále nebola majetkovo vyrovnaná, tak mi nezostávalo nič iné, len čakať. Vtedy niekedy prišla jeho prvá facka. Bolo to po tom, ako som si dovolila navrhnúť mu, že chcem ísť pracovať do zahraničia.


Kričal, že on sa snaží, stará sa o nás, a že prečo som nespokojná.


Jeho výplata stále meškala a mne sa už pomaly míňali našetrené peniaze. Bolo treba zaplatiť deťom školné, úver, ktorý som mala na mojom byte, aj keď som tam nebývala. Aby sme vyšli s peniazmi, naša strava sa skladala len z cestovín a zemiakov. Keď nebolo drevo, nemala som ako variť. On stále – čo sa sťažujem, že on sa vraj venuje mojim deťom. Veľmi ma to unavovalo, cítila som pomaly, že už nevládzem, že si ma osvojil.


Všimla som si, že proti mne hucká moje vlastné deti.


Tie mi začali vyčítať, že kedysi sme mali všetko, a dnes už pomaly nič. Ale ujo, teda môj

partner, bol v ich očiach dobrý. On sa predsa snaží, lenže má na krku súdy a že ho mám

pochopiť.


Mojim rodičom a kamarátom sa nepáčilo, že som s nimi prerušila kontakty. Pýtali sa ma,

prečo. Prečo? Jednoducho som sa hanbila za to, ako žijem. Ako vyzerám, že som vychudnutá. Nemala som na nič energiu, hoci kedysi som bola presný opak – neustále vysmiata, plná života.


Partner ma presviedčal, že rodičia a kamaráti mi chcú zle.


Dávkoval ma liekmi a kupoval mi víno, vraj aby som sa uvoľnila a netrápila. Ja, ktorá som

nikdy neholdovala alkoholu, som mu skoro prepadla. Útoky z jeho strany začali byť na

dennom poriadku. Vždy, keď mi dal facku, sa následne ospravedlňoval. Že nezvláda svoj

život, že mu mám pomôcť a že sa budeme mať čoskoro dobre.


Medzitým už mal ďalšiu prácu. Jazdil na kamióne a ja som sedela v tom dome. Teraz už viem, kde dával peniaze. Prepáčte za výraz, ale na kurvy. Pritom na mňa tak žiarlil.


Neustále ma kontroloval.


Za rok som mala už asi piaty mobil, pretože ten predchádzajúci mi vždy rozbil – za to, že som v kontakte s rodičmi a priateľmi. Keď bol na cestách, bolo mi dobre. Keď bol ale doma, bolo zle. Neustále oči na stopkách vždy, keď sa na mňa niekto pozrel, vyhrážky, že keď ho podvediem, som mŕtva. Za deň mi vyvolával aspoň stokrát, a keď som hneď nedvihla alebo nedopísala, bol veľký problém.


Konečne sťahovanie do môjho bytu. Hurá!!!

Nakoniec som sa dočkala a mohla presťahovať do vlastného bytu, ktorý mi však

predchádzajúci manžel úplne spustošil. Môj partner ma upokojoval, vraj to bude všetko

v poriadku, všetko opravíme, vyplatíme. Nerozumela som, z čoho.


Jeho výplatu som nikdy nevidela.


Mne sa už peniaze míňali, pretože mi nedovolil pracovať. Požičala som ti teda od môjho

brata a od krstného. Ja, čo som si nikdy od nikoho nepožičiavala. Bolo im to zvláštne, pretože môj priateľ sa im vždy chválil, koľko má peňazí. Ale pomohli mi, na moju rodinu som sa mohla vždy spoľahnúť. Všetky podlžnosti na byte som teda vyrovnala.


Priateľ znovu nastúpil do inej práce, pretože mu „hlupáci, zasa neplatia faktúry“. Opatrne

som mu nadhodila, že by som mohla začať pracovať do neďalekej dediny, kde je dom

dôchodcov. Súhlasil, ale pod podmienkou, že sa mu budem neustále hlásiť. Lenže to sa vždy nedalo. Doma ma potom vyšetroval – kto mi volal, prečo som sa nehlásila.


Jeden deň peklo, druhý deň vyznávanie lásky.


Do našej novej domácnosti neprispieval ničím, vraj problémy so súdmi a jeho bývalou

rodinou, ktorá ho chce zničiť. Začala som uvažovať, že odídem pracovať do Rakúska, pretože som nechcela prísť o byt a stále som meškala s platbami. Zavolala som teda do agentúry, ktorá mi dala hneď prácu. Oznámila som mu to hodinu pred odchodom.


Zúril, nadával mi do štetiek, vyhrážal sa, že ak ho podvediem, že ma zabije.


Odprevadil ma k autu a počas celej cesty mi volal a písal. Zisťoval, či sa rozprávam so

šoférom. Dva týždne som sa nemohla poriadne sústrediť na prácu, v kuse ma chodil

kontrolovať. Samozrejme, rodine, v ktorej som pracovalo, sa to veľmi nepáčilo. Prvý zárobok som poslala domov na účet, aby vyplatil podlžnosti na byte a ďalšie účty. Až neskôr som zistila, že nič nevyplatil.


Bolo to počas Vianoc, keď som bola v Rakúsku. Deti sa mi sťažovali, že nemajú čo jesť a že ujo stále len pije a niekde chodí. Prišla som domov, čakali ma kvetinky, skoro ma na rukách nosil.


No zistila som, že účet je prázdny.


Povedal mi, že všetko uhradil, no musel si nakúpiť nové oblečenie, vraj zakladá firmu a že

musí nejako vyzerať. Neskôr ma začali kontaktovať cudzí ľudia, od ktorých si napožičiaval peniaze. Spýtala som sa ho, prečo si požičiavaš a hlavne – kde dávaš všetky tie peniaze? Vytkla som mu, že neprispieva do domácnosti, no odpovedal mi fackou. Projekt s firmou mu po mesiaci skončil, opäť nebol na vine on, ale niekto iný.


Fiktívny nádor v hlave

Neskôr mi oznámil, že zamierime do Írska, vraj tam má dohodnutú super prácu a že sa tam budeme mať konečne dobre. Medzitým som išla do Rakúska a ťahala som zástupy aj na Slovensku. On išiel do Írska, vypisoval mi ako sa mu darí, že má super prácu a že mi pošle poštou peniaze. Nikdy nedošli, vraj blbé poštárky.


Po dvoch týždňoch mi oznámil, že má v hlave nádor, že umiera. Ja, plná strachu, som mu začala vybavovať lekárov v Bratislave. Posielal mi fotky, ako mu z nosa tečie krv, ale do telefónu mi vravel, aby som nikomu nič nevravela, vraj nechcel, aby ho ľutovali.


Po čase mi došlo, že si to celé vymyslel.


Jeho „lekárka“ sa volala Lys, bola to čašníčka, alkoholička a drogová dílerka. Neskôr mi jeho šéf napísal, že veľa ľuďom dlhuje peniaze. Všetko minul, dokonca aj na letenku domov si musel požičať od mojej kamarátky, čo som sa dozvedela až od nej. Moje deti ho ľutovali, veď mal vyholenú hlavu, bol zúbožený, predsa bol „strašne chorý“. Posudky od tamojších lekárov samozrejme nemal, vraj nedali.


Napadlo mi, či si to nevymyslel, ale preboha – narafičiť si chorobu? To sa mi zdalo až príliš. Teraz už viem, že si ma takto chcel udržať pri sebe. Ale keď bol doma so mnou, bola som iba štetka, ktorá ho nevie podporiť a podržať.


Odchod do Čiech

Potom prišla ďalšia super práca, tentokrát v Čechách. Vraj bude robiť na farme a že sa už fakt budeme mať dobre. Odišiel tam vopred a sám jeho šéf mi volal, aký je môj partner nešťastný a že by som mala prísť. Vraj mi tam vybavuje prácu, dokonca lepšie platenú ako v Rakúsku. Prišla som. Ukázalo sa, že práca pre mňa neexistuje, ale skamarátila som sa so šéfovou ženou, ktorá bola veľmi fajn.


Hneď mi povedala, že môj partner je so mnou posadnutý. A že to nie je chlap pre mňa.


Nakoniec sa pre mňa nejaká práca našla, ale bola veľmi zle platená, takže som mu jeden večer povedala, aby tam zostal a ja sa vrátim a budem venovať tomu, čo ma baví a napĺňa, teda ošetrovaniu starkých.


Samozrejme, bola som štetka, ktorá ho chce nechať a odísť. V tom čase mal už na tele

vytetovanú moju tvár s nápisom „navždy spolu“. Šialené. Každému sa chválil, akú má

dokonalú priateľku, ako ma miluje, no ku mne sa správal ako k handre. Nikto nechápal, prečo sa správam tak odmerane.


Jeden večer mi - ako vždy – kontroloval mobil a naďabil na správu od môjho kamaráta na Facebooku. Nič, len ahoj, ako sa mám a či ešte žijem a či pracujem stále v Rakúsku. V tom sa zmenil na satana.


Chytil ma za vlasy a začal mlátiť o stenu, kričať, že ma zabije.


Mala som obrovský strach. Hodil ma na stolík, ktorý sa prevrátil. Keď som ležala na zemi, bil ma do hrude a stále kričal: Si moja! Nikdy predtým som si nepomyslela, že by bol niečoho takého schopný. Upokojil sa, sexuálne sa na mne ukojil a vtedy som si uvedomila, že je fakt chorý. Celú noc som nespala. Rozmýšľala som, čo ďalej a ako sa od neho vymotám.


Ráno vstal, akoby sa nič nestalo.


Modrina na krku a údery na mojej hrudi ho mrzeli. Cez deň prišiel s kvetinkami a rečami, ako ma miluje, a že nemám nič nikomu vravieť. Niekoľkokrát nám na dvere klopala šéfova žena a ja som neotvárala, no nakoniec som ju pustila dnu a všetko jej povedala. On jej vraj narozprával, že mám migrénu. Večer prišla ďalšia bitka, za to, že som si dovolila sťažovať sa. Po bitke a jeho uspokojení išiel na wc, ja som využila situáciu a ušla von. Celú noc som spala na lavičke v daždi.


Návrat na Slovensko, staviame dom. Tiež fiktívny.

Na Slovensko som prišla bez peňazí, zbitá, utrápená. Keď zistil, že som odišla, prišla mi od neho sms s textom, že ma zabije a že zabije aj moje deti, vraj uvidím ich hlavy v umývadle.


Neskôr mi prišla sms, že je mu to ľúto. Neskôr, že ma miluje. Neskôr, že by som ho mala

pochopiť, pretože je chorý. Aj mojim deťom písal správy, v ktorých ich manipuloval, takže

najhoršia som bola len ja. O týždeň prišiel z Čiech a zrazu sa u nás objavil vysmiaty,

s kvetinkami, že nás miluje. SIM-kartu s jeho výhražnými správami mi vyhodil.


Musela som sa rozhodnúť predať byt, alebo o neho prísť.


Môj milujúci priateľ mi poradil, aby som ho predala. Vraj on predá svoje (vymyslené)

pozemky a postaví mi dom. Krásne si to všetko vymyslel. Chodil, vybavoval, vraj sa bol

informovať na mestskom úrade kvôli prípojke. Takže som predala byt a hurá plánovať dom.


Samozrejme, peniažky ešte nemal. A tak som začala investovať ja. Však nám treba niekde bývať a on sa tak snažil. Vyrovnala som dlhy, zaplatila murára. Potreboval kúpiť kvádre, dala som. Potreboval zaplatiť právnika, projekt, dlžné výživné, všetko som uhradila ja. Dokopy neuveriteľných 10 000 eur. V tom čase sa vozil na krásnych autách, vraj začal pracovať vo firme, kde skvele zarába a bude nám spolu krásne.


Užíval si život za moje prachy.


Neskôr som sa dozvedela, že aj s nejakými Ukrajinkami. Majiteľ ma nechal ešte mesiac

v mojom byte, nájomné mi museli uhradiť rodičia. Zistila som, že dom nebude, pretože ho vraj oklamali „zlí ľudia“.


Prišiel deň, keď som sa musela vysťahovať, no nebolo kam. Môj nábytok by zostal na ulici, keby som nemala brata, ktorý mi v noci pomohol a uskladnil ho do svojej garáže. Ráno som išla pracovať do Rakúska, no cítila som sa ako bezdomovec. Starší syn išiel do Bratislavy, mladší k môjmu exmanželovi. Bol to neskutočne ponižujúci pocit.


Sťahovanie do nového domu. Ktorý nebol náš.

V Rakúsku som mala konečne pokoj, žiadne správy a hovory. Zostali mi len obavy, ako ďalej, pretože som nemala žiadny domov. Po ôsmych týždňoch mi zrazu prišla sms od partnera. Že ma miluje a že nemôže bezo mňa žiť. Že pracuje vo Wellse, že sa mu darí, že kúpil v Humennom dom. Posielal mi aj fotky domu, bol naozaj krásny. Mal už vymyslené, kde budú detské izby, všetko. Konečne vyhral súd s exmanželkou, deti budú s ním a veľmi sa na mňa tešia. Prišla som s Rakúska, ukázal mi dom, a bola som nadšená.


Všetko bolo dokonalé, len zmluva na dom mu ešte chýbala.


Super, mám kde bývať. Opadol zo mňa stres, zasa sťahujem nábytok. Každý deň som sa

pýtala na zmluvu, pretože som chcela mať istotu. Vraj právnička je neschopná, a že či mu nepožičiam 2100 eur, pretože ju treba vyplatiť. Dala som, veď konečne bude zmluva a dom si predsa nevymyslel.


V ten deň nechal doma mobil. Pípla mu sms a ja si čítam: Pán XY, keď mi nezaplatíte, do

zajtra vás vysťahujem. Pre mňa to bol šok, nerozumela som tomu, veď predsa dom je náš. Volala som tomu pánovi a zistila, že môj partner ma znovu klamal. Keď som ho s tým konfrontovala, zaprisahával sa na svoje deti, seba, rodičov, že ten dotyčný klame, že každý klame, len ja mu neverím.


Zbil ma, zamkol, povedal mi, že na neho budem čakať ako jeho pes, a odišiel.


Ten pán ale zavolal políciu. Vzali ma na oddelenie, vypočuli. Aj jeho vzali, našli ho v krčme so ženami, vraj kamoškami. Vypočuli ho, pustili. Na noc som odišla do penzióna a zavolala syna, aby prišiel ku mne. Všetko som mu porozprávala, bol z toho v šoku. Netuším, ako zistil, kde sme, ale môj partner nás našiel a prišiel k nám s úsmevom.


Vyhrážal sa, že na nás zavolá Ukrajinskú mafiu, že zabijú mňa aj celú moju rodinu.


Zasa som zavolala políciu. Pustili ho, napriek tomu, že polícia tieto vyhrážky počula. Ráno

som vstala, odišla k rodičom, všetko im povedala a zároveň som sa zrútila.


Sťahovanie k mojim rodičom

Kňaz mi dal rozhrešenie, začo ďakujem. Tri dni som nevstala z postele, moja mama mi nosila jesť – mne, čo som sa dlhé roky starala o iných. Rodičia boli zo mňa zúfalí, viem, že sa trápili, a ja som im nedokázala ani vtedy povedať, že mali vo všetkom pravdu. Vtedy som si prvýkrát pri nich zapálila cigaretu. Nič mi nepovedali, boli radi, že som sa vôbec postavila z postele.


Ich dcéra už nebola taká, ako predtým, videli ma vychudnutú a zničenú.


Zavolali mi z práce, či nastúpim na službu, povedala som áno. Všetci krútili hlavou, že to

nedám. No zvládla som to. V skutočnosti mi práca pomohla, prišla som z nej oddýchnutá, s vyvetranou hlavou, pripravená na život.


Všetko by bolo fajn. Až na to, že môj „dokonalý“ priateľ mi posielal sms-ky, že ma zabije a že sám sa obesí. Nechcela som, aby si kvôli mne niečo spravil, a tak som sa vrátila k nemu a rodičia zostali sklamaní. Ďalšia moja chyba, ktorú ľutujem a budem ľutovať celý život.


Odchod do Francúzska a návrat k rodičom

Asi sa pýtate, prečo som po tom všetkom zasa išla s ním. Chcela som, aby mi vrátil peniaze, ktoré vraj pre mňa mal. Samozrejme, nevrátil mi ich. Vo Francúzsku ma ponížil, ako sa dalo. Vraj ma chcel predať za štetku za 20 eur, celý týždeň pil a drogoval. Spali sme v izbe, kde boli myši. Nemali sme čo jesť. Zbil ma pred ľuďmi. Keď som mu povedala, že je koniec, ťahal ma za vlasy.


Povedal mi – tu budeš sedieť ako môj pes. Toto boli jeho bežné slová.


Vrátila som sa k rodičom, veď kde inde som mohla ísť. O týždeň som nastúpila do práce.

Vtedy som ešte netušila, že príde pandémia, kvôli ktorej som zostala na tri mesiace

v Rakúsku, pretože sa zatvorili hranice. V práci som mala konečne pokoj, pretože som vedela, že nemôže ku mne prísť. Samozrejme, aj po tom všetkom mi v kuse vypisoval, ako ma miluje a postará sa o nás. Vraj prežil Covid a je veľmi chorý. Začal vraj pracovať v Bratislave ako manažér. Blbosť – robil na bagri. A vraj kúpil byt – tiež blbosť, býval na ubytovni.


Koniec hrozného vzťahu, väzenie.

Prišla som za ním s cieľom ukončiť tento vzťah medzi štyrmi očami, ako dospelí ľudia.

Nesúhlasil, zbil ma, a opäť použil svoj obľúbený slovník, že tu budem sedieť ako pes. Z toalety som potajme zavolala synovi, on mojej najlepšej kamarátke, spolu zavolali políciu. Prišli, vypočuli ma a jeho upozornili, ako sa má správať. Ráno ma zobudil telefón, spala som v inej izbe.


Volala mi polícia, či som ochotná ísť na oddelenie a vypovedať. Súhlasila som.


On bol šokovaný, že idem na políciu. Najskôr som sa bála rozprávať, ale policajti mi dali silu. A tak som im porozprávala všetko. O našom vzťahu, o tom, ako ma o všetko obral, ako sa vyhrážal, ako ma bil. Večer ho vzali do väzenia, pri zatýkaní klamal, že to nie je on. A že som si všetko vymyslela. Uväznili ho, a na mňa konečne čakala sloboda.


Poďakovanie, záver

Chcela by som veľmi poďakovať Aliancii žien a jej pracovníčkam, ktoré mi veľmi pomohli

a stáli pri mne. Aj pani psychologičke, s ktorou ma skontaktovali ľudia z Aliancie žien, pretože som bola v hroznom stave. Pani psychologička, ďakujem a odkazujem Vám, že sa už nebojím. A možno Vás poteší, že som už znova sebavedomá ako kedysi. A vďačná som aj policajtom v Bratislave - za ich prístup, ako ma vtedy prijali a vypočuli, hoci to pre mňa bolo naozaj ťažké. Keby ste mi nepomohli, tak už tu určite nie som. Ďakujem aj súdu, ktorý rozhodol, že môj ex-partner má po skočení väzenia zákaz sa ku mne priblížiť.


Vďaka pomoci iných som začala konečne žiť.


Pracujem, usmievam sa, a hlavne sa nebojím. Tento príbeh sa mi nepísal jednoducho, tie spomienky sú naozaj hrozné.


Keď sa môjmu bývalému skončila väzba, pokúsil sa ma kontaktovať, napriek tomu, že má súdny zákaz. Vlastne ešte aj z basy mi písal a vyhrážal sa mi, že sa o mňa „postará“. Ale som silná, aj vďaka rodine a všetkým ľuďom, ktorí ma vypočuli. A moje peniaze? Všetko sa rieši na súde, priznal sa a deklaroval, že mi to vráti, tak verím v spravodlivosť.


Na záver chcem všetkým ženám odkázať, aby sa nebáli, a aby bojovali za svoju slobodu a ženskosť. Aby nemali strach pred tyranmi a psychopatmi v ľudskej koži. A aby sa s dôverou obrátili na Alianciu žien.


Recent Posts

See All