Search
  • Svedectvá

Ešte aj teraz sa mi trasú ruky a kričím zo sna

Updated: 4 days ago


(poznámka redakcie: list pani Ruženy nám prišiel v papierovej forme, písaný rukou. Kvôli lepšej čitateľnosti, ale aj z dôvodu ochrany súkromia pisateľky sme ho prepísali do elektronickej podoby. Autentickosť výpovede je zachovaná. Vynechali sme len údaje, ktoré by mohli prezradiť jej identitu.)

Milé ženy, chcem vám napísať o svojom živote. Krutom a bolestnom, aký možno zažívajú mnohé z vás. Mnohé si určite myslíte, že takýto život sa nedá zmeniť. Nepoznám ale ženu, ktorá by netúžila po krásnom živote plnom lásky a nehy, ktorý by prežila so svojim milovaným človekom. Bohužiaľ, niekedy to dopadne inak.

Bola som vdova, no spoznala som človeka, ktorý sa mi zdal byť dobrý a príjemný. Mala som pocit, že si s ním budem rozumieť. Už po pár mesiacoch som ale zistila, že som sa mýlila.

Ak som neposlúchla nejaký jeho príkaz, utŕžila som nadávky toho najhrubšieho zrna.

Brutálne a ponižujúce, niekedy aj v sprievode faciek. Keď sa opil, bol taký násilný, že mi nezostávalo nič iné, len útek k známym alebo k súrodencom. V tej dobe mi to bolo všetko jedno.

Zarábať peniaze som musela sama, pretože on bol 18 rokov nezamestnaný. Nesmela som ísť k zubárovi, k deťom, nesmela som mať ani priateľky. Raz ma zhodil na zem tak surovo, že som si zlomila stavce. Ešte aj vtedy na mňa kričal, že si vymýšľam.

Pri našej poslednej hádke ma ohrozoval mačetou a nožom a vyhrážal sa, že ma zabije. Vážne som ochorela, nebola som schopná prijímať potravu ani vodu. Skočila som v nemocnici.

Vtedy som sa ozvala Aliancii žien a požiadala som ich o pomoc.

Vďaka tomu so sa dostala do azylového domu v Trenčíne, kde sa ma ujala veľmi milá pani riaditeľka a sociálne pracovníčky.

Moje zdravotné problémy boli také vážne, že som upadala do bezvedomia a musela ísť znova do nemocnice. Bolo to aj v dôsledku hrôzy, ktorá sa podpísala na mojom zdravotnom stave. Aliancia mi ale pomáhala ďalej. Neskôr som odišla k dcére a potom som si prenajala byt.

Teraz zažívam druhý život.

Nie je to ale vôbec jednoduché, ešte aj teraz sa mi trasú ruky a v noci kričím zo sna. Všetkým ženám, ktoré prežívajú niečo podobné, chcem povedať len jedno. Obráťte sa na Alianciu žien Slovenska. Nezostávajte so svojim problémom samé, inak sa z tej hrôzy nedostanete.

Píše vám to jedna z vás, ktorá tiež zažila zlé chvíle.

Len vy rozhodujete o tom, či chcete zverejniť svoju identitu a meno, a čo všetko o svojom živote poviete. Sme tu preto, aby sme vám poskytli pomoc a podporu. Na vás je aj rozhodnutie, či chcete svoj príbeh napísať, natočiť na video, alebo o ňom len porozprávať. 

Chcete sa podeliť o svoj príbeh? 

Projekt zastrešuje mimovládna organizácia Aliancia žien - Cesta späť, ktorá je dcérskou organizáciou Aliancie žien Slovenska. Pri vzniku oboch organizácií stála vízia, že raz budeme žiť vo svete, kde sú muži a ženy rovnocenní. Našou hlavnou prioritou je od začiatku zastavenie násilia na ženách a deťoch. Za 24 rokov máme za sebou kopu úspešných kampaní, ale najmä množstvo príbehov, ktoré sa skončili dobre. Niektoré z nich si môžete prečítať na tejto stránke.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Aliancia žien - Cesta späť.

AZ-15.png

Aliancia žien - Cesta späť , IČO:30857716, zapísanej v Evidencii občianskych združení na Ministerstve vnútra pod číslom VVS/1-900/90-25333

© 2020 I Proudly created with ♡  by Slovak & Friends