Každý má nejakú vášeň. Tou mojou je tanec. Dáva mi slobodu, je pre mňa ako kyslík. A bol to práve tanec, ktorým ma Viktor opantal.
Stretli sme sa na známom festivale, kde som bola s rodinou. Viktor bol jednoducho neprehliadnuteľný. Vysoký, s hlučným smiechom... Keď sme sa prvýkrát stretli na večernej párty, vnímala som ho ako svätý obrázok. Žiara reflektorov, jeho silueta a ruka, ktorou ma pozval do tanca. Tancovali sme, smiali sme sa, rozprávali sa.
Najskôr sme sa stretávali len občas. Keď som ho prišla prvýkrát navštíviť, prichystal mi jeden z najkrajších víkendov v mojom živote. Boli sme v divadle, poukazoval mi mesto a večer ma privítal v byte, plnom horiacich sviečok.
V takýchto momentoch človek ľahko stratí hlavu.
Správal sa ku mne tak, ako sa ku mne ešte žiadny chlap nesprával. No hádky a znepokojivé signály sa objavili hneď na začiatku, aj keď som si ich veľmi nevšímala. Bola som od neho mladšia, čo mi aj rád pripomínal. On, čiže starší, vedel vždy všetko najlepšie. Zdala som sa mu príliš nízka a vypytoval sa, či náhodou ešte nevyrastiem. Mal narážky aj na moju váhu, pretože chcel ženu, čo je krv a mlieko, a ja som takou nebola. Iné ženy opisoval ako bohyne, a aj sa po nich neustále otáčal.
Zlá som bola vždy len ja.
Bola som pod jeho úroveň, hlúpa, zrelá na hospitalizáciu na psychiatrii. On chcel šíriť lásku - a ja som bola tá, čo sa chce len hádať. Keď mu chýbali argumenty, začal ma zhadzovať, alebo sa „ospravedlnil“ svojím ťažkým detstvom. Umlčal ma citovým vydieraním.
Pomáhala som mu s prípravami na skúšky na vysokú školu. Keď úspešne prešiel prvým kolom, začal sa ku mne správať ako k handre. Raz som sa mu zdôverila s mojim dávnym problémom so sebapoškodzovaním. Keď sa mu to hodilo, využil to proti mne a chrstol mi to veľmi necitlivo do tváre. Druhým kolom prijímačiek nakoniec neprešiel. Morálne som ho podporovala, až pokým som neodišla na školu. Vtedy ma začal ignorovať. Priznal sa, že mi klamal, keď mi vravel, že ma ľúbi. Vraj si myslel, že keď ho vezmú na školu, rozíde sa so mnou a nájde si lepšiu.
Pravidelne mi klamal a jedného dňa prišla aj prvá facka.
Raz som sa opila a povedala som mu od srdca, čo si myslím. Vtedy prišla ďalšia facka. Noc strávil vonku a prišiel až nadránom. Ďalšiu noc mu cinkla správa od nejakej „čajky“ - že sa jej páčila pusa a že si myslí, že sú si súdení. Zobudila som ho, a schytala vodou do tváre a ďalšie dve facky. O dva dni som už začala panikáriť. Myslela som si, že mi zobral peniaze, čo sa nestalo, no ja som napísala pár jeho kamarátom. Keď som zistila, ako to naozaj je, bolo už neskoro. Prišiel domov, vyfackal ma, búchal mi hlavou o posteľ.
Uviazal mi na krk kravatu a dvihol ma do vzduchu.
Nemusel sa namáhať, on má dva metre, ja 163 cm. Nechala som sa ponižovať a sekala som dobrotu. Dva dni pred narodeninami ma znásilnil. Nekričala som, len som opakovala, aby to nerobil. Bola som paralyzovaná.
Keby nezačal nadávať na moju rodinu, možno by som s ním bola doteraz. Zo vzťahu s Viktorom som sa dostala práve s pomocou mojich blízkych a Aliancii žien. Mali sme veľa pekných momentov, no rozumeli sme si hlavne fyzicky. Ku koncu sme sa už skoro vôbec nerozprávali.
Nestojí za to trápiť sa, keď vás vzťah postupne zabíja.
Bol to klamár, násilník a príživník, čo využil moju lásku k vášni. Nebral si odo mňa len materiálne veci, ale aj moju energiu. Dnes na sebe pracujem, užívam si život a snažím sa z každého momentu vyťažiť čo najviac. Za niečo mu aj ďakujem. Za to, že som si začala vážiť samu seba a poznať svoju hodnotu. Viem už, čo mám robiť a čo chcem od života.