Pred každým ma ponižoval

Zoznámili sme sa vo vinárni na narodeninovej oslave mojej najlepšej kamarátky. Prišiel tam aj on, pozorný, príjemný a veľký fešák. Prisadol si ku mne a veľa sa so mnou rozprával. Bol okúzľujúci, zistila som, že máme veľa spoločných záujmov. Imponovalo mi, že bol otvorený a priamy, už v ten večer mi povedal, že sa do mňa zaľúbil. Podnik sme opustili a šli sme do iného, kde sa však hneď začal venovať iným ľudom. Na našu narodeninovú skupinu okamžite zabudol.

Znova sme sa stretli hneď nasledujúci týždeň a začali sme spolu chodiť. Snažila som si držať odstup, pretože som práve ukončila iný vzťah a potrebovala som pauzu. Veľmi tomu ale nerozumel. Tlačil na mňa, vedela som, že ak s ním mám začať chodiť, žiadny odklad neprichádza do úvahy.

Jeho mama mnou nebola nadšená.

Zdalo sa mi, akoby žiarlila, že som s jej obľúbeným synom, ktorý bol dizajnér a umelec, tak ako aj obaja rodičia. Hneď od začiatku nám zasahovala do vzťahu, možno aj preto, že Peter bol odo mňa mladší. Mali spolu veľmi blízky vzťah.

Na polroka som musela odísť do Španielska. Keď som sa vrátila, chcela som vzťah ukončiť, no niesol to veľmi zle. Ležal na podlahe a bol bez emócií, vyzeralo to ako depresia.

Premohla som sa a povedala som si, že keď som s ním už tak dlho, mala by som to vydržať.

Brali sme sa, keď mal on 20 a ja 27 rokov. Prvý rok manželstva sme bývali pri svokrovcoch, v dome so spoločným dvorom. Po svadbe Peter ešte študoval na výške a popri tom pracoval. Ja som prvý rok manželstva pracovala, no veľmi skoro som otehotnela. Peter ale v tom čase odišiel na štúdium do Varšavy. Bol to pre mňa stres. Bála som sa, že budem sama len pri svokrovcoch, u ktorých som sa cítila ako votrelec.

Hneď v prvý deň jeho odchodu som začala krvácať a musela som byť hospitalizovaná. Bola som v 11. týždni tehotenstva. Zostala som týždeň v nemocnici, no manžel za mnou neprišiel. Neskôr ma pustili, no musela som ležať až do konca tehotenstva. Nechcela som zostať pri svokrovcoch, preto ma na mesiac prichýlila kamarátka.

Manžela som celý čas nevidela.

Chcel, aby som za ním prišla do Varšavy a ja som napriek svojmu stavu išla. Vravela som si, že pre vzťah treba aj zariskovať. Keď som neskôr prišla na kontrolu k lekárovi, ten mi povedal, že musím ísť ležať do nemocnice. Zrútila som sa, odmietla som to a odišla som k rodičom do Zvolena, kde som zostala ležať až do pôrodu. Peter za mnou chodieval cez víkendy.

Narodila sa nám dcéra, ku ktorej neskôr pribudol syn. Bývali sme spolu v prenájme. Peter chodil do práce, zároveň si končil školu.

V našom vzťahu som sa neustále musela prispôsobovať len ja.

On si vynucoval všetko – dotyky, fyzický kontakt, pohlavný styk. Ak som z akéhokoľvek dôvodu odmietla, nasledovalo trestanie, citové vydieranie, kritizovanie s cieľom vyvolať zlý pocit a strach. Akoby sa všetko točilo len okolo sexu. Keď ho nemal, ignoroval ma.

Keď sme sa presťahovali do vlastného domu, jeho správanie sa ešte zhoršilo. Pred každým ma ponižoval – pred deťmi, známymi, rodinou. Vyčítal mi všetko, čo som urobila.

Zistila som, že má dlhy.

Chcela som zachrániť situáciu, a tak som radšej trvalé príkazy na bývanie a domácnosť platila zo svojho účtu. Sama som platila takmer všetky výdavky na deti, krúžky, stravu a školné na deti. On zatiaľ frfľal na prázdnu chladničku a niekedy nedal ani tri eurá na zmrzlinu pre deti.

Stále som počúvala, ako málo zarábam, ako sa mám viac snažiť. Netušila som, na čo a kde míňa. Ak som chcela ísť na dovolenku s deťmi a s ním, musela som si peniaze našetriť sama. Ak som neušetrila, roky sme nikam nešli. On si odložiť peniaze nevedel, ani finančne plánovať.

Často odchádzal z domu, napríklad na rybačky s kamarátmi. Teda, aspoň mi tak vravel. Keď som chcela ísť niekam ja, vyvolal hádku. Žiarlil a krivo ma obviňoval. Prestávala som si veriť, moje sebavedomie išlo dolu vodou. Pri rozhovoroch prekrúcal realitu, až som nakoniec nevedela, čo je pravda a čo je lož. Vedel výborne manipulovať.

Bol schopný mi škaredo nadávať, no o minútu sa tváril, že sa nič nestalo.

Neustále spochybňoval moju prácu aj mňa samotnú. Vyčítal mi štúdium, ktorým som si dopĺňala vzdelanie. Že sa neviem postarať o rodinu, upratať, uvariť, nie som poriadna žena ani gazdiná. Nezabúdal mi dávať konkrétne príklady dobrých žien – mojich kamarátok.

Bola som hodná len urážok a ponižovania. Jeho výbuchy hnevu sa nedali vôbec predvídať. Ako deti rástli, začal urážať aj ich.

Dlhodobo som sa snažila riešiť situáciu hlavne kvôli deťom.

Hľadala som spôsoby, ako vzťah zachrániť, ale uvedomila som si, že takto žiť nechcem a nemôžem, ak nechcem prísť o seba a o svoju dôstojnosť. Po čase som kontaktovala Alianciu žien a dostala som pomoc a podporu. Našla som si prenájom, podala som žiadosť o rozvod a teraz začínam bojovať za seba a svoje deti. Viem, že to nebude ľahké, ale iné mi neostáva. Musím to spraviť pre seba a pre svoje deti.