Som žena po štyridsiatke, matka dvoch detí. Tie sú pre mňa tým najcennejším. Aj preto som sa rozhodla odísť. Už po niekoľkýkrát. Verím, že teraz natrvalo. Toto rozhodnutie mi trvalo možno nepochopiteľne dlho. Najdôležitejšie pre mňa je to, že som opätovne nabrala odvahu a silu urobiť to.
Zoznámili sme sa v cudzine pred 25 rokmi. Do vzťahu som vstupovala vedená zaľúbenosťou, neskôr láskou, s predstavou idylicky fungujúcej rodiny. Realita tomu bola na míle vzdialená. Omnoho krutejšia. Už v začiatkoch sa správal majetnícky. Spočiatku som to vnímala pozitívne, domnievala som sa, že mu na mne tak veľmi záleží. K nadmernej kontrole sa neskôr pridružili vulgárne nadávky, podceňovanie, psychická tyrania, postupne aj fyzické útoky.
Najskôr mi fyzicky ubližoval tak, aby nezanechal viditeľné stopy.
Neskôr si s tým už nerobil ťažkú hlavu. Jeho výbuchy boli čoraz častejšie. Vydržala som to niekoľko rokov, potom som sa rozhodla a prvýkrát som utiekla hľadať pokoj a ochranu u môjho brata v cudzine. Neustále ma kontaktoval, prosil a sľuboval zmenu. Všetko malo byť iné. Uverila som mu a krátko po návrate som otehotnela. Onedlho začal odznova. Svoju zlosť nekontroloval ani počas tehotenstva. Obdobie radostného očakávania bolo pre mňa zmietaním sa medzi šťastím, sklamaním a obrovským strachom, aby neublížil nášmu nenarodenému dieťatku.
Keď mal syn 3 roky, chcela som sa zamestnať. Striktne to zamietol. Obával sa mojej nevery, neustále ma z nej podozrieval a neopodstatnene obviňoval. Pri jednej hádke ale vyšlo na povrch, že počas našej odluky to bol práve on, kto mal mimomanželský pomer. Podľa seba súdim teba... Žiarlivosť ho vyprovokovala k mnohým útokom a zákazom. Napríklad líčiť sa.
Vadilo mu aj keď som si ráno natrela krém na tvár.
Za všetkým videl moju snahu zapáčiť sa iným. Posledné 2 roky sa naše spolužitie zmenilo. Fyzické útoky konečne ustáli. Žili sme ako dvaja cudzinci v jednej domácnosti, spájali nás len deti. Jeho nadmerná kontrola a zakazovanie akýchkoľvek sociálnych kontaktov však neprestali.
Začiatkom tohto roka som sa rozhodla povedať tomuto chorému vzťahu zbohom. Svoj útek som naplánovala spolu s pracovníčkami organizácie na letné prázdniny. Vtedy mi totiž manžel vždy na týždeň dovolí odcestovať s deťmi k mame. Do plánu som zahrnula aj staršieho syna, ten ho pochopil a rozhodol sa byť jeho súčasťou. A tak začala naša cesta k novému životu…