Vždy našiel nejakú chybu, za ktorú si zaslúžila trest

O utrpení sa nerozpráva ľahko. Nečudo, pretože pri každej spomienke sa násilie vracia a žena ho chtiac-nechtiac opäť intenzívne prežíva. Niekedy preto pomáha, ak sa človek odosobní, a ak svoj príbeh porozpráva v tretej osobe, akoby bol o niekom inom. Pomohlo to aj Anite, ktoré nám podala toto Svedectvo.

Ona bola mladá, múdra, pekná. On bol mladý, šarmantný, populárny. Ona si myslela, že si ju nikto nevšíma, on vedel, že sa naňho pozerá každý. Ona a on boli spolužiaci. Ona si myslela, ako každá tínedžerka, že je škaredá, aj keď to nebola pravda. Bola mladá, plná energie, mala dlhé kučeravé vlasy, zelené oči, mama jej vždy hovorievala: „Máš postavu, ako Sissi!“

On na druhej strane bol vždy populárny. Nebol extrémne pekný, mal hnedé oči, čierne vlasy, ale bol šarmantný, hral na gitaru, bol rebel, nosil džínsy. Hneď si ju vyhliadol a ona bola šťastná, že ju našli. Samozrejme jej mama tento vzťah nepodporovala, pretože s ňou mala veľké plány. Bola prvá z rodiny, ktorá študovala na vysokej škole!

Nikto si vtedy nemyslel, že žena potrebuje vysokú školu, a ešte technickú.

Ale ona ju dokončila a ešte s vyznamenaním. On po strednej chcel pracovať, ako jeho otec, otec jeho otca a všetci muži, ktorých poznal. Vyštudoval odbornú strednú školu v Bratislave. On - chlapec z ďalekej dediny! Rodičia ho púšťali do veľkomesta s obavami, ale on tú školu dokončil a umiestnil sa na dobrom mieste vo výrobe. Bol na seba pyšný, mal dobrú prácu, čo viac potreboval?

Po piatich rokoch sa konečne zobrali. Verne vtedajším tradíciám, usadili sa na prvom poschodí rodinného domu jej rodiny. Dole bývala jeho svokra a hore mladý pár. Každý by povedal, že ich život bol ako z rozprávky. On mal dobrú prácu, mali kde bývať, narodila sa im dcéra a jeho svokrovci im dopomohli kúpiť aj malý pozemok.

On ťahal dvanástky, po tom celom dni bol unavený a keď došiel domov, nemal na ňu čas, náladu alebo chuť. Však po pôrode aj pribrala.

Hovoril jej, aby schudla, že žena takto nemôže vyzerať.

A ona sa mu chcela páčiť, bol to jej muž, jediný muž, ktorý sa jej kedy dotkol, chcela s ním byť a byť milovaná.

Cez deň opatrovala deti susedom, aby si mohla trošku ušetriť, chcela sa mu páčiť, tak sa rozhodla, že si kúpi niečo, v čom bude pekná. Dcéra bola u starých rodičov a ona navarila jeho obľúbené jedlo, obliekla sa do nových šiat, vymaľovala sa. A čakala. Prišiel neskoro, asi sa ešte zastavil na pivko. „Čo to máš na sebe? Ako vyzeráš? Si ako šašo! Si normálna, na toto si minula peniaze? Ja pracujem pre toto? Pre takéto maškary? Už nemám chuť ani na jedlo!“

Po tomto incidente sa viac nesnažila. Ročne dvakrát sa „milovali“.

Ich život pokračoval ďalej - on pracoval v továrni, ona bola doma s deťmi a využila každú možnosť privyrobiť si. Vyskytla sa im možnosť pravidelného mesačného príjmu, nemuseli robiť nič iné, len vložiť svoj pozemok ako zábezpeku na krytie úveru a takto sa stať tichým spoločníkom vo firme. Po dvoch rokoch sa firma dostala na hranicu krachu a mladý pár mal len dve možnosti– buď budú pokračovať v podnikaní sami, alebo stratia všetko, čo do firmy vložili. Rozhodli sa podnikať spoločne.

On naďalej pracoval v továrni, aby mali stály príjem, ona sa popri domácnosti zaúčala do podnikania, starala sa o domácnosť a deti, odcudzila sa od kamarátkam a na nič nemala čas. Ale jeho popularita narastala. Už nebol len otec a muž v práci, ale aj podnikateľ. Ženy ho vždy milovali, teraz, keď si mysleli, že má aj peniaze, milovali ho ešte viac. A on vedel žiť!

Pozýval každého, bol nesmierne veľkorysý, neustále obklopený ženami.

Chodil naďalej do práce, ona zvládala firmu aj domácnosť, ale keďže podnikali spoločne, šéfom firmy chcel byť on! Keď on došiel domov z výroby a večera bola hotová, deti boli v posteli a podnikanie fungovalo, musel nájsť chyby! Však neexistuje, že by všetko zvládala sama! A on tie chyby našiel, a musel ju potrestať!

Raz ju zbil, lebo mali cestovať na východ k rodičom a on pred dlhými cestami bol veľmi nervózny.

Raz ju zbil za to, že meškala. Mala dovolenú vychádzku na dve hodiny, no už vtedy vedela, že to nestihne.

Inokedy ju zbil, lebo bol roztržitý a nevedel si nájsť svoje veci.

Ona sa zo začiatku bránila. Nenechala sa, hádala sa s ním, chcela vedieť prečo? Niekedy dostala facku, lebo bola nemožná, niekedy, lebo neupratala po manželovi, niekedy mu nechutilo jedlo, ale väčšinou dostala, lebo si to zaslúžila. Vždy si to zaslúžila!

Potom raz ju zbil, lebo chcel pracovať na dvore, ale pršalo a on bol z toho nešťastný.

Inokedy ju zbil, lebo si myslel, že susedia sú k nemu neúctiví.

Ale vždy ju zbil, keď svokrovci boli v robote, dcéra v škôlke a malý bol ešte príliš malý na to, aby niečo z toho pochopil. Tvrdil on.

Keď raz došiel domov, z ničoho nič začal na ňu kričať. Možno bola polievka príliš horúca, možno bol pohár na stole, kto vie už... Kričal na ňu: Si blbá! Nemožná! Škaredá! Nič nevieš robiť poriadne! Si nanič! Kto by ťa chcel! Kam by si išla! Čo by si robila!

Si zlá matka! Si zlá matka! Si zlá matka!

A vtedy to v nej puklo. Prečo sa ku mne takto správa? Čo som mu ja urobila? Ja som nevinná! So mnou takto nemôže hovoriť! Ja nie som blbá! Nie som nemožná! Nie som škaredá! Nie! V tom momente nevidela nič. Nenávisť, ktorá sa za tie roky psychického a fyzického týrania nakopila, jej zatienila oči, chytila nôž a bodla. A bodla. A bodla. A bodala, až kým omietka zo steny opadla, nôž sa ohol a ona si porezala svoju ruku. Stála nad svojou krvácajúcou sa rukou, kým on sa smial v obývačke, že jej žena zošalela, on to vždy vedel a predsa mal pravdu.

Vtedy sa rozhodla, že v momente, keď splatia dlhy, sa s ním rozvedie.

Viackrát sa nebránila. On ju aj potom dvakrát do týždňa potrestal. Ale už sa nemusel báť, už ju skrotil. Ona už vedela, že je jedno čo spraví, on ju aj tak zbije. Ona nemôže stratiť svoju hlavu, má dve deti, ona sa nemôže poddať hmle a nenávisti, ona sa musí držať, vyčkať si svoju chvíľu a vtedy byť silná a neváhať.

Raz sa ho spýtala - a čo keď niekto uvidí, že ju bije, že má modriny? On je povedal: Ja viem, ako ti mám ubližovať, aby si to nikto nevšimol. Niekedy si sadol na jej hlavu a bil ju do brucha. Niekedy ju ťahal za vlasy, alebo ju kopal do zadku, do chrbta. Ale tvár nikdy!

Po deviatich rokoch manželstva, siedmych rokoch psychického a štyroch rokoch fyzického týrania sa s ním rozviedla, konečne sa vyslobodila.