Vydávala som sa po asi jeden a polročnej známosti. Mala som 30, môj vtedajší manžel 50 rokov. Už keď mi dvoril, povedala som mu, aby sme zostali len kamaráti, pretože je medzi nami veľký vekový rozdiel. Nakoniec ma predsa len zviedol. Prišli deti, najskôr najmladšia dcérka, po dvoch rokoch dvojičky – chlapci. Boli sme dokonalá rodinka.
Stavali sme si nový dom, teda skôr vilu. Neskôr sa manželovi prestalo dariť v podnikaní, nebolo z čoho splácať hypotéku, a pôvodný dom išiel do dražby. Niekedy sme poriadne nemali ani na jedlo, no nejako sme to zvládli. Podarilo sa nám zachrániť aspoň pôvodný dom. Bohužiaľ, až neskoro som si uvedomila, že mi manžel klame, a že zrejme nepodniká čestne. Neriešila som, odkiaľ má peniaze, bola som na materskej s tromi deťmi. Pri našich dverách ale zvonili pravidelne veritelia.
Vtedy som si uvedomila, že sa ničoho neštíti a ľudí dokáže odbiť naozaj chladne.
Túto povahovú črtu predo mnou dovtedy skrýval, ja som ho vždy videla usmiateho a priateľského. Prestala som ho vnímať ako rovného a zásadového muža.
Popri týchto problémoch sme zanedbali náš vzťah a odcudzili sme sa aj intímne. Áno, priznávam, a priznala som sa aj jemu, že som ho tiež podviedla. Príležitosť robí zlodeja, a my sme spolu nespali sedem rokov. Ale on mi bol tiež neverný, keď boli dvojičky malé. Vraj som pre neho nebola atraktívna, čomu aj verím, no je to kruté, pretože pri troch deťoch neviete čo skôr.
Najskôr mi tvrdil, že chce, aby som bola šťastná. A ak ma urobí šťastnou náš rozchod, tak sa vraj máme rozísť. Boli to len plané reči. Prvý problém nastal, keď som po materskej dovolenke nastúpila do práce. Dostala som nový telefón, ktorý som nepotrebovala ani nechcela, ale vraj bol vo výhodnej akcii.
V mobile bola nainštalovaná špionážna aplikácia, ktorá vie odpočúvať hovory a monitorovať správy.
Bolo mi čudné, že sa sem-tam preriekne o niečom, o čom som s ním nehovorila. Telefón som mu vrátila, no potom som ho prichytila, keď sa snažil nainštalovať aplikáciu do môjho starého mobilu. Neskôr som našla sledovacie zariadenie v mojom aute, potom ďalšie všité v kabelke. Manžel ma neustále sledoval fyzicky aj autom, zhotovoval si fotografie. Podala som dve trestné oznámenia, no neúspešne. Prvé bolo kvalifikované len ako priestupok, pri druhom boli zle zadokumentované dôkazy.
Stále sme žili spolu, pretože som nemala takú výplatu, aby som mohla odísť. Odsťahovala som sa aspoň zo spálne do pracovne, ale veľmi to nepomohlo. Robil mi zo života peklo. V noci ma chodil pozorovať, odomykal mi kúpeľňu, keď som sa sprchovala. Všetky nákupy mi zrazu kontroloval do posledného centu, dokonca aj benzín do kosačky.
Najhoršie boli večerné hádky, keď sme mysleli, že deti spia, ale ony nás s plačom počúvali.
Navštevovala som asi dva roky psychologičku, radila mi, ako sa mám správať, ako mám reagovať na manžela a čo ďalej. Povedala mi, že nerieši dospelé deti, ktoré sú z rozvedených rodín, ale tie deti, čo v takýchto rodinách zostali. Práve tie majú pretrvávajúce psychické problémy.
Ale stále som si hovorila, že to vydržím, že nerozbijem rodinu s tromi malými deťmi. Lenže potom príde okamih, keď si poviete, že toto nie je zdravé prostredie pre deti, ani zdravý rovnocenný vzťah. Toto je život so psychopatom, ktorý vám chce robiť len zle, a musí vás mať pod kontrolou.
V septembri 2017 bola podaná žiadosť o rozvod. O rok neskôr som odišla, alebo skôr utiekla zo spoločného domu. Našla som si podnájom, ktorý bol neďaleko, aby to nebola pre deti až taká zmena.
Pre muža to bol veľký šok, že som sa odsťahovala, že som si niečo také vôbec dovolila.
O deti sme sa zatiaľ striedali, jeden týždeň boli u mňa, druhý u manžela. Mohla som konečne pokojne spať, aj keď manžel mi robil stále zle. Neustále vyvolával, denne som dostávala zaťažujúce e-maily. Nebol to už len fyzický teror, ale psycho teror. Bohužiaľ, nevyhla som sa ani fyzickému napadnutiu. Jeho agresívne správanie sa stupňovalo.
Nezvládal, že mu niekto zobral jeho hračku, že som odišla.
Bolo pre mňa náročné platiť nájom, ale stojí to za ten pokoj, hoci relatívny. Problémy mám totiž stále. Stále je otcom mojich detí a pokým nebudú dospelé, budeme musieť spolu komunikovať.
Dokonca som si našla aj priateľa, s čím som popri troch deťoch naozaj nerátala. Stále ho neprijal ako súčasť môjho nového života. Sme spolu už dva a pol roka, no bývalý mu nepovie inak než „môj milenec“. Je mi to už jedno, hlavne, že ho majú rady deti. Naučila som sa neriešiť, čo si môj „ex“ myslí.
Naučila som sa čiastočne ignorovať jeho obťažujúce maily, aj keď nie vždy mám na to silu.
Našla som ďalšie sledovacie zariadenie, ktoré mi nainštaloval už v čase, keď sme spolu nebývali. Verím, že bolo posledné. Bol obvinený za dlhodobé prenasledovanie a odsúdený na rok väzenia s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Rozsudok ale nie je právoplatný, pretože sa odvolal.
Dnes sme už rozvedení. Deti sú predbežne zverené do mojej starostlivosti, pretože psychopat sa nezmení a naďalej ubližuje blízkym. Keď nie je po ruke žena, tak aj deťom. A to napriek tomu, že deklaruje, ako mu na nich záleží. Ľuďom ako on záleží len na sebe.
Pýtala som sa detí, či im nevadí, že bývame bez otca. Ubezpečili ma, že je im takto lepšie.
A ja som vďačná za to, že mám teraz partnera, ktorý im ukazuje, ako má vyzerať naozajstný vzťah a láska. Že ženu možno ľúbiť bez toho, aby ju niekto ovládal a vlastnil.
Stále je to ťažké, ale potom prídu momenty, keď si poviem, že to celé stálo za to. Sú to chvíle, keď napríklad spolu večeriame, všetci sme uvoľnení a veľmi sa na niečom smejeme. Vtedy si uvedomím, aké je to skvelé, že u nás nevládne strach. Za tieto momenty som veľmi vďačná, pretože ma utvrdzujú v tom, že som sa rozhodla správne.
A vďačná som aj Aliancii žien, že ma zastupovali na pojednávaniach týkajúcich sa trestného oznámenia za dlhodobé prenasledovanie, ktoré som podala voči manželovi. Je dobré vedieť, že aj v takýchto situáciách je niekto, o koho sa môžete oprieť.
Bibiana nám svoje Svedectvo aj vyrozrávala: